Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážený páni poslanci ! Národná rada Slovenskej republiky prejavila štátnickú múdrosť a dobrú vôľu posilňovať a prehlbovať pokojné a vzájomne obohacujúce spolužitie Slovákov a Maďarov - a to tým, že významnou väčšinou prijala 3. decembra 2008 zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a schválila zmenu a doplnenie niektorých zákonov v znení zákona č. 462/2008 Z. z.

Pán prezident Slovenskej republiky nám vrátil uvedený zákon na opätovné prerokovanie, čo vyvolalo niektoré protichodné reakcie a stanoviská, v ktorých niekedy chýba nielen odborná kompetentnosť, ale aj schopnosť prejaviť náležitú mieru kompromisu. V tejto súvislosti si dovolím poznamenať, že návrh Slovenskej národnej strany s maďarskými názvami v zátvorke nie je primeraným kompromisom, lebo spočíva na snahe násilne presadiť do maďarčiny slová, ktoré – či sa nám to páči alebo nie - si Maďari zatiaľ neosvojili. A každé násilie v jazykovej oblasti je hrubou nespravodlivosťou, ktorá sa navyše obracia proti jej pôvodcovi.
Za rozumný kompromis možno s čistým svedomím označiť práve novelu zákona, za ktorou stojí strana Smer. Miestopisné názvy v maďarčine, keďže sú súčasťou slovnej zásoby maďarčiny, by v učebniciach mali byť integrálnou súčasťou maďarského textu. Naši Maďari by však mali poznať aj oficiálne slovenské miestne názvy, preto je namieste, aby slovenské názvy nasledovali v zátvorke za maďarskými. Novela takto spočíva na rešpektovaní práva menšiny na používanie vlastného jazyka a zároveň zohľadňuje uplatnenie štátneho jazyka.
V tejto súvislosti považujem za osobitne dôležité zdôrazniť potrebu, aby tunajší maďarskí jazykovedci, v spolupráci so slovenskými filológmi, vytvorili odborne fundovaný prehľad miestnych názvov v maďarčine, založený na zoznamoch spred rakúsko-maďarského vyrovnania v roku 1867, po ktorom nasledovala intenzívna maďarizácia na Slovensku. (Takéto súbory názvov predsa existujú, obsahujú ich Korabinského lexikón, Lipszkého repertórium a vari najzaujímavejší z nášho hľadiska je Helységnévtár, miestopisný slovník uhorského štatistického úradu, vydávaný od roku 1863.) Zoznam by mohol slúžiť ako jazyková príručka nielen v školách, ale aj v maďarských médiách. A nielen to - mal by využitie pri tvorbe príslušných častí našich právnych noriem. Vznikom zoznamu by stratila na opodstatnenosti výhrada pána prezidenta týkajúca sa vágneho vymedzenia okruhu názvov, aj výhrada voči názvom z čias maďarizácie.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážený páni poslanci!

Podľa môjho názoru nemali by sme viesť plytké diskusie o tom, kto je väčší národovec, ale prejavovať veľkorysosť a toleranciu. Myslím si, že moje názory – ako som ich stručne prezentoval – môžu prispieť k riešeniu aktuálneho problému miestopisných názvov učebníc v maďarskom jazyku. Súčasne posúvajú problém do konštruktívnej roviny, čo by určite mohlo pomôcť našej spoločnej snahe o dlhodobé porozumenie a dobré vzájomné spolunažívanie Slovákov a Maďarov.
Preto vás prosím, aby ste mojim názorom venovali pozornosť!

                                                                                                            Peter Gabura