Pápežský legát kardinál JOZEF TOMKO sa pri návšteve Slovenska pri príležitosti Tretieho celoslovenského eucharistického konkresu stretol s laikmi, angažovanými v hnutiach, s veľkým počtom členov nadácií a občianských zdužení a nadácií zjednotených vo Fóre kresťanských inštiúcií. Neobišiel ani zástupcov médií a vrcholných predtaviteľov nášho politického života - premiéra Mikuláša Dzurindu a predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a poslancov Národnej rady SR.

Dnes vám priblížime stretnutie kardinála Jozefa Tomka so zástupcami slovenských médií v pastoračnom centre Quo vadis a stretnutie s najvyšími predstaviteľmi Slovenskej republiky na stretnutí s predsedom Národnej rady SR a s poslancami NR SR.

Je možné stretnúť sa s novinármi, publicistami a nehovoriť o ich práci, o tom, čo ich trápi a o poslaní médií v súčasnej spoločnosti? Kardinál Jozef Tomko sa nikdy nevyhýba súčasnosti, preto ako dobrý znalec komunikácie s ľuďmi, začal priamo o tejto téme sám.

“Milí priatelia, tentoraz prichádzam vo zvláštnej funkcii, už som bol viackrát na Slovensku, to vy dobre viete, pamätám sa na tri cesty, keď som sprevádzal Jána Pavla II., na tie sa aj vy pamätáte. Tentoraz prichádzam, ako už bolo povedané, ako alter ego, lebo status legáta, osobitného pápežovho vyslanca je aj rázu diplomatického a má ochranu, preto ma teraz doviedla ochranka. Musím ich verejne pochváliť, lebo máme šikovných šoférov. Ja som už zažil všeliaké situácie, bol som na podobných cestách ako legát a zažil som všeliakú ochranu, niekedy to bolo mimoriadne zábavné ako v Afrike, bol by to román, o tom niekedy inokedy.

Sprevádzal som Svätého Otca Jána Pavla II., tentoraz ma Benedikt XVI. vysiela vo svojom mene. To je aj znak, že on sám by si bol prial byť na Slovensku. Vy viete, že kardinál Ratzinger bol v Bratislave, viete, že mal prednášku, a prednášku dôležitú, ale na úrovni jeho ako veľkého teológa a teda aj trošku ťažšiu. On ju potom aj rozvinul, uverejnil. Bolo by treba sa k nej vrátiť, lebo v nej sú myšlienky, ktoré sú trvalé a ktoré sa môžu použiť najmä na politickom poli, teda vo verejnosti. Ako viete, kardinál Ratzinger mal svoje stretnutia aj s mysliteľmi a s politikmi, ale na vyššej úrovni. S mysliteľmi a filozofmi a s ľuďmi, ktorí majú verejné postavenie. Jeho zaujímajú aj otázky, vzťahujúce sa na etiku. Ako sa zachováva etická podstata vo verejnom živote. To sú dnes veľmi vážne problémy, ktoré stoja za udalosťami, čo my cítime a ktoré prebiehajú, aké sú tam prúdy. On je veľký znalec európskych myšlienkových prúdov. Práve preto jeho knihy idú teraz “na dračku”, nielen preto, že sa stal pápežom. Jeho knihy boli preložené už dávno do mnohých jazykov, lebo sa dotýka najväčších a najhlbších problémov ľudstva a potom aj Európy.

Prichádzam ako jeho zástupca a som mu za to vďačný, a myslím, že celé Slovensko to môže vziať ako skutočnú pozornosť pre Slovensko. Už som vám prezradil, čo mi povedal 4. septembra, keď ma prijal na audiencii. Povedal mi: “Tak teda idete na Celoslovenský eucharistický kongres, ja vám dávam všetky možné fakulty …”

Rád by som podčiarkol, že už Ján Pavol II. zameral celú svoju činnosť plánovito na čosi, čo je podstatné pre katolícku cirkev a pre katolícku vieru. A to je eucharistia. My veríme, a pevne veríme, že to nie je len nejaká teologická domnienka, to je súčiastka našej viery, pevne veríme, že v eucharistii je prítomný Ježiš Kristus. Isteže nie v tej podobe ako chodil po Palestíne za svojich čias. Ale je prítomný sviatostným spôsobom, to značí pod znakmi. Pod tým, čo sa vidí, je čosi, čo sa nevidí. A môže byť prítomný - prečo? Lebo vstal zmŕtvych. Takže v eucharistii to nie je nejaká relikvia, to nie je nejaká vec, ale to je On sám prítomný. Isteže, keď na to natiahnete meradlá, čo ja viem, chemické, fyzické, tak ste mimo, pretože nemáte poznávacie kritérium. My používame na to vieru, a to je tiež cesta poznávania. To, čo je nemožné, povedal by som takto iba ľudsky, to je možné Bohu. Keď On vedel obrátiť vodu na víno, píše myslím svätý Augustín, tak vedel obrátiť aj chlieb na svoje telo. Eucharistia je pre nás čosi veľké a ústredné. To nie je maličkosť, preto my kľakáme pred eucharistiou, preto sa robí procesia, aby sme Ho priniesli a prišli s ním do styku. Bolo to veľmi pekné v nedeľu na Námestí Jána Pavla II. v Bratislave-Petržalke, musím gratulovať aj k organizácii celého eucharistického kongresu. Bolo to niečo nádherné.

Zažil som rôzne konkresy, minulý rok v októbri som bol takisto legátom v Mexiku na medzinárodnom eucharistickom kongrese, pretože Svätý Otec, keď som už išiel na takzvaný odpočinok, (všetci mi hovoria, veď vy ste na odpočinku, ale ja o tom neviem), vtedy mi dal zároveň úlohu predsedať malému organizmu, pápežskému komitétu pre medzinárodné eucharistické kongresy. S tým sú spojené aj celonárodné eucharistické kongresy, ako bol aj celoslovenský kongres.

Skúsenosť z Mexika bola nádherná, a nádherná nielen účasťou, vyše štyri milióny ľudí sa tam za jeden týždeň vystriedalo a sedemnásť tisíc ľudí každodenne zasadalo od deviatej rána do poldruhej popoľudní. Keď prešla procesia, prvá procesia po 70 rokoch, trvala štyri hodiny, koľko sa tam vystriedalo ľudí, neviem. Ale bola to viera, krásna viera. Aj tam boli prejavy, prejavy toho, že viera žije. A viera žije, lebo cirkev žije. A cirkev žije prečo? Lebo Kristus, vzkriesený Kristus je živý Kristus. Toto je naša viera a to je aj tajomstvo aj týchto kongresov.

O b s a h
„Klaňanie sa Troch kráľov“ - hádanka odhalená
Teror vychádza zo srdca islamu
Potraty zdržujú príchod Mesiáša
Keňa: Biskup varuje pred eskaláciou násilia
Cantalamessa: Božia Matka je najdôležitejší dogmatický titul Panny Márie
Mnohí sa dnes nenechajú varovať
Ruská sekta sa klania Putinovi
'Nezabudnite, čo nás učí jeho malý nežný život'
Oficiálna prostitúcia hláv štátov
Starostlivosť cudzích ľudí najmenším deťom škodí
N a š a p r í l o h a: Proti teológii „hore bez“