Denne sa na nás z médií, tlačových i elektronických, priam valí množstvo rôznych, neraz i protichodných informácií, tvrdení a názorov. Objektívnych a oveľa viac tendenčných. Vyberajú ich s jasným, neraz s priam do očí bijúcim zámerom ovplyvňovať verejnú mienku, vkus a záujmy ľudí. Tendenčnosť je najmä v úsilí odpútať záujem od skutočných problémov, vrátane najzávažnejších, najpálčivejších, ktoré môžu prerásť do ešte väčších rozmerov a zameriavať sa len na určitý druh tém.
Pre viaceré rozhlasové i televízne vysielania, noviny a časopisy ako keby ani neexistovala najväčšia masa obyčajných ľudí. Napodiv ani časť výnimočných, ktorí už mnoho dokázali. Pozornosť venujú len hercom, spevákom, modelkám, vychyteným jednotlivcom, takzvaným celebritám a najnovšie i prominentom. Kto sú to však tie naše celebrity, kto ich vyberá, kto o nich rozhoduje? Nehovoriac o tom, že slovo celebrita ani nie je v slovníku jazyka slovenského ... Mimochodom, prečo medzi nich nezaraďujú napríklad uznávaných lekárov, profesorov, národohospodárov, spisovateľov, architektov, výskumníkov, vedeckých pracovníkov?
Zatiaľ našťastie väčšina našich ľudí takéto prístupy odmieta, lebo si uvedomuje ich prázdnotu. Dosť je však aj tých, čo ich vyhľadávajú. Zaujíma ich kto koho opustil a našiel si iného či inú, kto s kým čaká dieťa, s kým sa neznáša, ba dokonca súdi. Čo to však komu dá keď to vie? Napokon, nemáme takmer každý dosť vlastných starostí a trápení? Určite by sme spravili lepšie, keby sme všetky sily a celú pozornosť venovali ich riešeniu. Pomohli by sme sebe a v konečnom dôsledku i celej spoločnosti.
Preto vždy a všade dávajme jasne najavo čo sa nám páči a čo nie, s čím súhlasíme a čo odmietame, na čom nám najviac záleží. Jednoducho nedajme sa určitým záujmovým skupinám balamutiť, neumožnime im s nami manipulovať. Držme sa vlastného, ako sa vraví sedliackeho rozumu, zdravého úsudku, logického myslenia, triezveho pohľadu na svet i na celý život. Nepodliehajme určitým módnym výstrelkom, vystupňovaným náladám, davovým psychózam, ktoré sa menia. V tom nájdeme najskôr istotu, že zostaneme sami sebou, nedáme sa strhnúť nesprávnym smerom. Buďme rozvážni, nenaleťme hneď každému, kto sa nám vnucuje, aby nás mohol ovplyvňovať vo vlastnom záujme. Žijeme len raz, jediný raz, ľudský život je pomerne krátky, práve preto sa usilujme prežiť ho čo najrozumnejšie. Nič nie je horšie ako raz považovať vlastný život za premárnenú príležitosť. Nezabúdajme to vštepovať našim deťom.

PETER GABURA

Záver roka je v sviatočnom šate. Oddychujeme doháňame čo sme zanedbali. Kresťania slávia narodenie spasiteľa. Nepoškvrnene počatého, Syna božieho. Jeho život bola jedna pieseň. V biede, medzi chudobnými, hriešnymi a náboženskými pokrytcami. Usvedčil ich pravdou a láskou. Nezniesli to a ukrižovali Ho. Mnoho ráz sa zamýšľam, kde by bolo ľudstvo, keby nebol.

Amerika a sily „druhého brehu“ nám až násilne ponúkajú Santa Klausa. Jeho história je odlišná od Krista. Vraj kedysi dávno na Vianoce, vtedy sa slávili ako sviatky slnovratu, žil veľmi bohatý muž. Žobrák ho prišiel práve v tieto sviatky prosiť o almužnu. Vyhodil ho. Ale tento žobrák bol čarodejník a začaroval tohto bohatého muža. Stratil sa. Len vždy na Vianoce sa objavil a rozdával za trest darčeky. Tak sa mu to zapáčilo, že sa polepšil a s radosťou odmeňuje tento Santa Klaus ľudí dodnes. Zvláštny príbeh z kuchyne bielej mágie. Stret dvoch svetov duchovna. V oboch príbehoch je pointa láska. V tom druhom bez uznania stvoriteľa a prirodzených zákonov.

Po celý rok sme sa nachádzali v zápase týchto dvoch svetov. V zápase hodnôt. V zápase o rešpektovanie prirodzených zákonov. Rodina alebo zväzok partnerov jedného pohlavia.

Rodina – muž a žena pod božou prísahou ponúka splodenie a výchovu detí. V pokoji. Vzájomnú starostlivosť o seba v čase ťažkosti. Vzájomnej láske a pokore. Až po hrob.

Zväzok dvoch partnerov rovnakého pohlavia – spoločný život úchylných, alebo chorých ľudí bez možnosti splodenia detí. Zhruba 4% z nich to majú geneticky dané. Táto skupina si to uvedomuje a má snahu sa liečiť. V mnohých prípadoch cez zverenie sa Bohu boli vyliečení a majú svoje skutočné rodiny s deťmi. Ten ostatok, je o nemravnosti, zvrhlosti a výstrednosti. A na to je iný liek. V zahraničí môžeme pozorovať dôsledok ľahkovážneho prístupu k rodine. Dnes spoločnosť v Rakúsku aj cez bilbordy ponúka adopciu opustených deti homosexuálnym partnerom. Čo z týchto detí bude? Kto koho ohrozuje?

Nemravnosť, interupcie, antikoncepcia a ľahký konzumný spôsob života priniesli svoje ovocie aj u nás. Hrozíme sa premiešania krvi z rôznymi ázijskými národmi a ich etablovania v našej krajine. Je to však len dôsledok vymierania národa, posunu odchodu do dôchodku pre nedostatok produktívnych ľudí a z toho plynúce finančné problémy štátu. Zánik našej kultúry.

Bezpochyby je pre náš život veľmi dôležité prostredie v ktorom žijeme. A jasnejšie a zreteľnejšie si uvedomujeme že dnes draho platíme za to, že sa nadmieru spoliehame na technológie. Zariadenia plniace temer každé naše želania nás kazia. Telefónom, mobilným telefónom, sms-kami, poštou po internete sa dostáva do úzadia osobná komunikácia a spolupráca s inými ľuďmi a postupne strácame schopnosť starať sa iných. Naše emócie, láska, sympatie, dôvera a úcta sa ochladzujú, vytrácajú a pomaly sa stávajú minulosťou.

Ak sme v uplynulom období hovorili o zákone zákonov – rozpočte krajiny, tak dnes je naliehavejšie sa venovať prirodzeným zákonom a tak sa pokúsiť o viac lásky, pokoja a porozumenia, ktoré sú tak nevyhnutné k spokojnému životu. A to je aj moje vnútorné prianie a želanie Vám milí priatelia do nastávajúceho roku 2007.

Peter Gabura